Moderné paleo – Idéalna strava, alebo len mýtus?

paleo_strava

Je naozaj možné zbaviť nadváhy, civilizačných ochorení a chronickej únavy vďaka tomuto štýlu stravovania? Neprekysľuje paleo organizmus? Aké sú jeho riziká? Vedeli ste, že až 40% PALEO ľudí sú bývalí vegetariáni, či dokonca vegáni? Prečo sa vždy bojíme viacej tuku ako cukru a ako zdravé vnímame najmä ovocia a celozrné obilniny? A vôbec, interpretujeme si PALEO výživu správne, alebo nie?

Aká by mohla byť ideálna, prípadne zároveň aj efektívna výživa? Definujeme si jej kritériá správne?

Optimálna životospráva je nikdy nekončiaca téma. Určite aj preto, že každý z nás je individualitou a potrebuje sa sám presvedčiť o tej správnej ceste. Na druhej strane si myslím, že základné fyziologické procesy v tele a jeho biochémiu neoklameme. Aj preto asi potrebujeme isté nálepky a smery akými sú „paleo“, „keto“, „stredomorská výživa“, „raw“,  „vegetariánstvo“, „vegánstvo“,  ktoré nám ponúkajú isté štandardy, mantinely a princípy pre výber nášho jedla a v podstate aj životného štýlu.

Aj keď môžem byť človek kreatívny a otvorený aj viac ezoterickým prístupom, tak koniec koncov sa chcem aj tak kriticky dopátrať logických vysvetlení a oprieť sa o skutočné vzťahy príčiny a efektu. Aj preto študujem rôzne zdroje a snažím sa, čo najkritickejšie vyhodnotiť plusy a mínusy všetkých výživových smerov. Zároveň je pre mňa dôležité dostať sa k odborníkom z rôznych špecializácií a konzultovať nové poznatky. 

Tak som na Slovensku natrafil na autorov knihy „Moderné Paleo“, Miroslava Karpatyho a Dianu Uríčkovú,  ktorí ma veľmi zaujali ich rozšíreným prístupom a kritickou selekciou zdrojov. Poďme ich trošku „ugrilovať“ a zistiť, aké sú ich kritériá ideálnej stravy súčasného človeka, a prečo aj keď boli presvedčení vegetariáni žijúci na celozrnných potravinách, zrazu jedia radšej slaninu a vajcia.

M.-Karpaty-a-D.-Urickova-Moderne-paleo-I
Koncepčné riešenie pre súčasný život

Aké sú teda kritériá ideálnej stravy  súčasného človeka podľa autorov Moderného Palea?

foto Di

Odpovedá Diana:

Ideálna strava samozrejme nie je pre všetkých rovnaká. Bežné odporúčanie “všetko s mierou” považujem za nerealistické a alibistické – radi sa oň opierajú výrobcovia junk-foodu. Definícia optimálnej stravy naozaj nie je jednoduchá a mala by vychádzať z odborných, súčasných a overených poznatkov. Jednou z najsilnejších Mirových stránok je jeho schopnosť kriticky a analyticky pristupovať k akémukoľvek komplexnému problému. Má profesionálnu záľubu (alebo posadnutosť :-)) vyvíjať metodiky a funkčné špecifikácie. A tak aj nami odporúčané kritériá pre optimálnu stravu prešli zložitým procesom kritickej selekcie a vyhodnocovania relevantnosti a dôveryhodnosti rôznych štúdií a aktuálnych poznatkov: 

  1. Maximálna nutričná kvalita: to znamená zjednodušene, pri čo najmenšom kalorickom objeme čo najvyššia kvalita. Predstavte si čo najlepší pomer mikro a makronutrientov a čo najmenej antinutrientov. Keď hovoríme o kalorickom príjme, nejde o obmedzovanie kalórií, ale skôr o to, aby sme nejedli „balast“, prázdne kalórie. Čo sú antinutrienty je samostatná veľká kapitola. V jednoduchosti sú to buď prirodzene sa nachádzajúce alebo pridané látky v potravinách. Tieto antinutrienty komplikujú trávenie a znižujú efektivitu vstrebávania mikroživín. Jedným z najviac medializovaných antinutrientov je napríklad lepok – glutén, no patria sem aj fytáty, solanín, či rôzne potravinárske aditíva, umelé sladidlá, akrylamidy a plesne. 
  2. Schopnosť obnoviť a udržať signalizačné mechanizmy: t.j. schopnosť nasýtiť a signalizovať skutočný hlad pre konkrétne živiny. Príklad: pizza vás pri konzumácii zasýti neskoro a o hodinu po jej zjedení by ste dokázali zjesť ešte ďalší kus, napriek tomu, že kalórií ste prijali dostatok až nadbytok oproti reálnej potrebe. Ďalší príklad: ak dieťa naučíte na denný príjem sladkostí, bude si sladkosti vyžadovať – jeho chuť na horalku však nie je reálnou signalizáciou – v horalke určite nie je žiadny nutrient, ktorý by jeho telo naozaj potrebovalo. 
  3. Dlhodobá udržateľnosť: chuť, pestrosť, subjektívna satisfakcia. Sem patrí aj to, že náš jedálniček nesmie stáť a padať na obmedzovaní kalórií, časových obmedzeniach, povolených a nepovolených kombináciách – pretože presne to sú dôvody, pre ktoré každá „diéta“ skôr alebo neskôr zlyhá a spôsobí viac škody než úžitku.
  4. Preventívny alebo až liečebný účinok pri chronických ochoreniach. Či sa jedná o metabolické poruchy, autoimunitné ochorenia, resp. akékoľvek chronické zdravotné problémy, optimálny jedálniček je taký, ktorý minimálne nielenže neprispieva k zhoršeniu stavu (jednoduchý príklad: ak máte nadváhu a popritom sa stravujete tak, že stále priberáte), ale skôr dokáže zefektívniť liečbu alebo zmierniť priebeh ochorenia a jeho príznakov.

Platí to rovnako pre ženy a pre mužov alebo by mali ženy viac inklinovať k obilninám?

Diana: Toto je v podstate veľmi dobrá otázka, aj keď mi na prvý dojem znela nelogicky. Nelogicky, lebo metabolizmus mužov a žien sa tak zásadne nelíši, aj keď najmä vďaka hormonálnemu cyklu to majú ženy trochu zložitejšie. Ale zamyslenie sa nad takouto otázkou ma napríklad privádza k zaujímavej korelácii: je pravda, že k rastlinnej strave viac inklinujú ženy (na to, prečo sú častejšie vegánkami a vegetariánkami existuje jedno celkom pozoruhodné vysvetlenie, ale o tom neskôr). Zároveň u žien je incidencia autoimunitných ochorení 3- až 4-násobná oproti mužom. Ženy majú aj častejšie problém s nadváhou a s chuťou na sladkosti. Zdôrazňujem koreláciu, nie kauzalitu. V zmysle individualizácie stravy namiesto pohlavia viac vyzdvihla iné faktory – vek, životný štýl, genetické predispozície, súčasný zdravotný stav, aktuálna hormonálna regulácia, stav tukového metabolizmu. 

Na akých odborných a overených informáciách ja založené Moderné Paleo?

Tu by som chcela zdôraznť, že môže byť dosť významný rozdiel v takzvaných všeobecných odporúčaniach  a konkrétnych personalizovaných odporúčaniach. Jedálniček mladého športujúceho zdravého človeka sa naozaj nemusí zhodovať s jedálničkom začínajúceho obézneho cukrovkára, ktorý sa vôbec nehýbe a je vystresovaný. Naše odporúčania sú však v prvom aj druhom prípade v súlade s nasledovnými princípmi, resp. pri konkrétnych odporúčaniach berieme do úvahy všetky tieto súvislosti:

  • nutričnú kvalitu: t.j. obsah, pomer a množstvo makro/mikro/a antinutrientov
  • poznatky z klinických a observačných štúdií
  • princípy a poznatky evolučnej medicíny
  • genetické a epigenetické faktory
  • konkrétne skúsenosti z našej „paleo“ kliniky (poliklinika Mlynská dolina v Bratislave)

To sú základné piliere, na ktorých staviame, a v rámci ktorých naše poznatky neustále a veľmi kriticky aktualizujeme a analyzujeme.

V čom vidíte najväčší problém informačného chaosu v oblasti zdravej výživy?

Zo strany poskytovateľov informácií ide najčastejšie o rôzne formy nesprávnych interpretácií. Dejú sa z rôznych dôvodov a vôbec nemusia byť zámerné. Sem patrí napríklad osobné zaujatie, metodické chyby, konflikty záujmov… K tejto téme odporúčam blog Marka Sissona o tom, prečo by ste mali ku každej jednej zverejnenej nutričnej štúdii pristupovať s veľkou rezervou a nadhľadom. Ja by som to dokonca až trochu zveličila a povedala by som, že v bežných médiách články o strave ani nemá zmysel čítať, len ak na pobavenie.

Zároveň na strane prijímateľov informácií dochádza často k rozhodnutiam,  ktoré sú emotívne, nie racionálne. Je pochopiteľné, že bežný človek je z pretlaku protichodných informácií frustrovaný. Náš web, naša kniha a naše centrum vlastne vznikli práve s týmto jedným cieľom:

Umožniť ľuďom, ktorých téma stravy zaujíma, získať čo najobjektívnejšie informácie, aby sa mohli sami rozhodnúť, na základe faktov a vlastných skúseností a potrieb.

V obrovskej skupine jednotlivcov a organizácií, ktoré chtiac či nechtiac k informačného chaosu prispievajú, je bohužiaľ významný pomer tých, ktorí majú na konkrétnych odporúčaniach postavený priamy ekonomický záujem (či už je to predaj liekov, výživových doplnkov, terapií alebo potravín). A tam je potom ťažko zachovať objektivitu alebo v prípade nových poznatkov zmeniť názor.

Takto si aj my uvedomujeme, že potrebujeme naše poznatky neustále a veľmi kriticky aktualizovať,  analyzovať a byť schopní aj zmeniť názor. 

Aké sú nesprávne interpretácie PALEO, s ktorými sa stretávate?

Niekedy sa naozaj úprimne čudujem tomu, prečo je odporúčanie ku konzumácii čo najprirodzenejších potravín pod takou paľbou kritiky a nepochopenia. Veď keď našu sofistikovanú metodiku zjednoduším, nejde v podstate o nič iné ako o to, aby sme jedli nutrične bohatú stravu, podľa možností čo najekologickejšie dopestovanú a dochovanú, ktorá sa najviac podobá minimálne technologicky spracovanej strave našich predkov. Pričom predkovia sú aj starí rodičia, nielen lovci a zberači. 

Ďalej by som do kontextu dala aj to, že okrem stravy sú samozrejme dôležité aj ďalšie aspekty, aj keď my sa konkrétne najviac venujeme strave a jej liečebnému potenciálu. Mnoho ďalších propagátorov „moderného paleo“ zdôrazňuje práve tie ďalšie aspekty – t.j. prirodzený pohyb vonku, na slnku, spánok, oddych, relax, zvládanie stresu… ale to všetko vo svetle dnešných možností – čiže nejde o život v jaskyni s kožušinou okolo bedier.

Denne čítam množstvo odborných článkov k téme stravy a metabolizmu a vždy keď narazím na niečo, čo podľa nadpisu vyzerá ako „kritika paleo stravy“, dôkladne si to prečítam. Veľká väčšina kritických článkov však kritizuje niečo, čo vlastne nikto netvrdí, pričom samotné princípy, na ktorých staviame (či už my, alebo Sisson, Cordain, Wolf, Dr. Wahls, alebo Dr. Natasha Campbell…) kritizuje málokto, resp. takmer vždy s nejakou logickou alebo metodickou chybou.

Na našej klinike sa (našťastie a vďaka za to) stretávame naozaj s veľmi vzdelanými, rozhľadenými a rozumnými ľuďmi, s ktorými je radosť diskutovať. Občas sa nájde niekto, kto len náhodne začul niekde slovo paleo. V takých prípadoch najčastejšie vysvetľujem, že nejde v prvom rade o diétu, že nejde o zoznam povolených a zakázaných potravín, že antropologický argument je druhoradý až nepodstatný, že neodporúčame vysokobielkovinovú stravu, že to nie je preferencia živočíšnych potravín…

Celkovo, že strava je síce veľmi významný faktor, no nie jediný!

Aké sú hlavné výhody MODERNÉHO PALEA voči vegetariánstvu a kontrolovanému príjmu kalórií?

Bolo by dobre upresniť, či myslíme výhody objektívne alebo subjektívne. A celkovo, veľmi nerada proti sebe staviam akékoľvek konkrétne smery stravovania. Zastávame názor, že naše telá sú sofistikovanými organizmami, ktoré dokážu dostatočne presvedčivo signalizovať aj hlad, aj dostatok či nedostatok konkétnych živín. Táto naša prirodzená schopnosť je však často utlmená vysokou konzumáciou nutrične chudobných potravín (najmä „junk food“, polotovary, sladkosti…). Keď už radíme konkrétnemu človeku, snažíme sa ho vždy priviesť k tomu, aby dokázal signály tela identifikovať. To je samozrejme možné zväčša až po niekoľkých týždňoch upravenej stravy. Asi by som len zdôraznila úlohu zdravého rozumu a správnej motivácie. Nech sa už človek stravuje akokoľvek…malo by to byť jeho slobodné, podľa možnosti racionálne rozhodnutie a nech má šancu v prípade záujmu sa dopátrať dôveryhodných informácií o tom, či náhodou niekde nerobí chybu, či už z neznalosti alebo kvôli nejakej forme zaujatia. Ak má niekto záľubu v rátaní kalórií, nech si ráta.

Objektívne merané benefity
Niektoré subjektívne vnímané benefity a ďalšie objektívne merané benefity na základe laboratórnych testov vzorky 300 ľudí.

Pre nás, nakoľko primárne sa venujeme aj s Dr.Smíškovou prevencii a liečbe, resp. personalizácii stravy s cieľom prevencie a podpory liečby chronických ochorení – je v otázke preferencie rôzneho zloženia stravy vždy na prvom mieste potenciálny zdravotný benefit, alebo teda prípadné zdravotné riziko.

Takže by som len pozmenila formuláciu – bez ohľadu na nejaké porovnávania, benefitom stravovania sa v súlade s princípmi moderného paleo sú najčastejšie (uvádzané v prieskumoch a výpovediach našich pacientov): pozitívny vplyv na zdravie, resp. liečebný aspekt pri mnohých chronických ochoreniach, dlhodobá udržateľnosť – extrémne nízka pravdepodobnosť „zídenia z cesty“, nakoľko takáto strava je aj veľmi chutná a zároveň samoregulačná. Jej benefity v podobe dobrého trávenia, bezproblémového udržania hmotnosti a posilnenej imunity len málo ľudí vymení za krátkodobé uspokojenie (napríklad z fast foodu).

 

Ako je to s vplyvom stravy na zápalové procesy (inflamáciu)? Je to prepojené s téoriou prekyslenia organizmu, alebo je to celé prekyslenie mýtus?

Tak ako sa prekyslenie medializuje, je to mýtus a reálne naozaj bežnému človeku nehrozí. Dokonca by som povedala že brať rôzne pochybné prípravky na dosiahnutie zásaditosti vnútorného prostredia vám môžu skôr uškodiť. Napríklad tu si môžete o tom prečítať objektívne fakty a vedeckú argumentáciu.

K zápalovým procesom – je možné skonštatovať, že zloženie jedálnička dokáže zápalové procesy v tele zmierňovať, aj zhoršovať. Veľmi problematické je však priraďovať jednoznačný vplyv nejakej konkrétnej potravine alebo dokonca jednej vybranej zložke. Potom vznikajú presne tie neúplné a mylné tvrdenia typu „čučoriedkami proti rakovine“.

Zdôraznila by som ale dôležitú súvislosť medzi stravou, trávením a imunitným systémom. Nerovnováha črevnej mikroflóry, zaťažovanie organizmu patogénmi a prípadne narušená stena tenkého čreva – to všetko vedie k preťaženiu imunitného systému. Naši klienti okrem úpravy trávenia ako druhý najpozorovanejší benefit uvádzajú vymiznutie alebo výrazné zmiernenie infekčných ochorení (sezónnych chrípok, nachladnutí) a alergií.

Čo by ma malo presvedčiť zameniť ranné vločky s nízkotučným jogurtom a ovocnou šťavou za vajcia na slanine s paradajkami a šalátom? Čo robiť ak sú pre mňa vajcia ráno ťažké na žalúdok?

Presvedčiť, alebo presviedčať by vás nemalo nič. Ak chcete jesť vločky a chutia vám, nemáte žiadny zdravotný problem, jedzte ich a nikoho nepočúvajte. Ak nejaký problém alebo pochybnosť máte, môžeme začať debatu o tom, či sú konkrétne pre vás tie vločky vhodné. Možno by sa zišlo vyskúšať niečo iné, či vám naozaj chutia  alebo je to zvyk, alebo je to viera v to, že sú to tie najzdravšie raňajky… V praxi sa stretávam skôr s tým, že ak sú niekomu ťažké vajcia, väčšinou je to v kombinácii s chlebom alebo nedostatkom zeleniny. Inak veľmi odporúčam ako prvé jedlo dňa polievku, kvalitný vývar so zeleninou. 

Motivacia Pre zmenu PALEO

Je pravda, že by sme mali okrem obilia vynechať aj mliečne výrobky a strukoviny?

Ak sa pýtame, čo by sme mali, tak myslím, že skôr pochopiť akú nutričnú hodnotu, kvalitu a vplyv na trávenie, imunitu a zdravotný stav celkovo môže kategória mliečnych výrobkov a strukovín mať. Použijem taký príklad – nikto nepopiera, že zo strukovín „nafukuje“,  dá sa povedať, že skoro každého. Potravina, z ktorej každého nafukuje, podľa mojho názoru nemôže byť považovaná za super prospešnú. I keď samozrejme ide aj o jej tepelnú úpravu.  Pri mlieku a mliečnych produktoch je to viac individuálne. Napríklad taká ovčia bryndza – z nutričného aj zdravotného hľadiska úžasná potravina. Čiže ak nie je k tomu zdravotná kontraindikácia, vybrané menej spracované a plnotučné mliečne produkty by bola škoda vynechať z jedálnička. Všetky prejavy tráviacich komplikácií – kŕče, bolesti, nafukovanie, zápchy, hnačky, pálenie záhy – sú znakom toho, že niečo nie je v poriadku. My sme si však z pohodlnosti zvykli považovať ich za normálne, prípadne ich riešime namiesto úpravy stravy liekmi.

Ako sa kamarátia MODERNÉ PALEO a ovocie. Treba ovocie vynechať alebo si to len zle interpretujeme?

Čo by už len mohlo byť zlé napríklad na lesných plodoch, že? Alebo na krásnom zrelom melóne, broskyni, či jablkách… Aj tak by som v našich zemepisných šírkach určite odporúčala rešpektovať sezonalitu jedálnička. Pečená kačica je super, ale v auguste by som radšej jedla spomínaný melón. Celkovo stravovanie sa podľa moderných paleo princípov nemusí byť nijako extrémne „low-carb“, nízkosacharidové (môže, no nemusí a je to indviduálne), dokonca v lete môže byť aj počas tých najhorúcejších dní je prirodzené jesť menej tučné a viac sacharidové jedlá. Existuje toriž významná korelácia medzi hladinou vitamínu D3 a schoposťou efektívne metabolizovať sacharidy. 

Akú úlohu hrá kvalita a pôvod potravín v rámci prístupu MODERNÉHO PALEA? Je avokádo a kokosový olej v pohode aj keď nie sú zo Slovenska?

Bez ohľadu na spôsob stravovania – kvalita a pôvod potravín je  najdôležitejším faktorom, ktorý by sme mali brať do úvahy pri zložení jedálnička a týka sa všetkých potravinových kategórií. Čiže vždy ak máme na výber, treba uprednostniť potraviny z lokálnej, domácej, farmárskej, ekologickej produkcie. To ale neznamená, že by sme sa mali vyhýbať dovezeným potravinám, pokiaľ je ich zastúpenie v jedálničku opodstatnené. Asi by som nedávala prednosť ananásu pred domácou zrelou hruškou, ale potraviny ktoré sa tu jednoducho neurodia no vieme ich v dobrej kvalite doviezť – olivy, kokosový olej, morské ryby, môžeme kľudne odporučiť. Žijeme v modernej dobe, ktorá umožňuje oveľa širšie možnosti stravovania ako kedykoľvek predtým, treba to využiť vo svoj prospech. To napríklad platí aj o konzumácii zeleniny v zimnom období – okrem kvasenej kapusty, mrazenej zeleniny… ak máme prístup ku kvalitnej zelenine ktorá je dovezená z juhu európy a chutí ako naozajstná zelenina – nemali by sme si ju odopierať, aj keď samozrejme, najprirodzenejšie je pre nás veľa zeleniny a ovocia jesť v lete.

Vraj ste boli spoločne s vašou odbornou garantkou doktorkou Smíškovou vegetariánky. Prečo ste zrazu zmenili názor a spôsob stravovania?

foto Eva Smiskova_medium sizePre nás obe a aj pre Mira platí, že sme prestali byť vegetariánmi z rovnakého dôvodu, z akého sme sa nimi stali. Primárne ten dôvod súvisel so zdravím a sekundárne s ekológiou. Trend uprednostňovania rastlinnej stravy bol a stále je veľmi silný, jeho zástancovia často využívajú veľmi emotívnu argumentáciu. V čase keď som mala 15 rokov a veľmi povrchné informácie o metabolizme, mi to prišlo ako krásna myšlienka, nejesť úbohé zvieratá a nenechať mäso hniť v tráviacom trakte.

V podstate vegetariánstvo ako vedomé vylúčenie živočíšnych potravín sa objavilo až s nástupom poľnohospodárstva, dovtedy nemalo význam a vo všeobecnosti sa živočíšne produkty považovali za nutrične nadradené a príliš vzácne na to, aby sme ich nevyužili. Konzumácia mäsa s obilninami je však samozrejme kombináciou, ktorá má svoje negatíva, v subjektívnom vnímaní trávenia a aj z pohľadu využiteľnosti živín. Nutrienty obsiahnuté v živočíšnych zdrojoch potravy sú za istých okolností nahraditeľné rastlinnými zdrojmi, existujú špičkoví športovci, ktorí sú vegánmi. Ich jedálniček môže byť tiež zdraviu prospešný a vyvážený, akurát sa nad ním treba (o dosť) viac zamýšľať, a doplniť naozaj kvalitné doplnky výživy, aby v ňom z dlhodobého hľadiska nič nechýbalo.

 

Čo sa týka toho ekologického a etického aspektu, je podľa mňa veľmi naivné si myslieť, že samotným vylúčením živočíšnych potravín sa nepodieľame na „ničení“ života. Sme ako živočíšny druh súčasťou potravinového reťazca a pokiaľ sa nestaneme meditujúcimi bretariánmi, jediný spôsob ako prežiť, je niečo zjesť. Niečo, čo predtým žilo. Reálne jediné, čo môžeme systematicky robiť, je za každých okolností uprednostňovať a podporovať ekologické a udržateľné formy chovu a pestovania.

Najdolezitejsi princip paleo stravovania

Globálny industrializovaný spôsob pestovania kukurice, sóje a pšenice nie je k životnému prostrediu a k zvieratám vôbec šetrný, akurát sa k nemu ťažšie tvorí emotívna obrazová argumentácia, lebo to nie je také priamočiare. Aj preto sú vegánkami častejšie ženy, skôr sú náchylnejšie na emotívne vnímanie témy zabíjania. Ešte ďalšia vec, týkajúca sa etickej stránky nášho „pôsobenia“ na tejto planéte – nemyslím si, že by malo byť dlhodobým cieľom za každú cenu sa snažiť nakŕmiť čo najviac ľudí. Nie je to dobré ani pre tých ľudí, ktorí sú odkázaní na tie najlacnejšie vyprodukovateľné potraviny, ani pre planétu.

Pre viac informácií k tejto téme odporúčam publikáciu – The Vegetarian Myth, Vegetariánsky mýtus.

U MUDr. Smíškovej jej inklinácia k modernému paleo u nej súvisela s narastajúcimi tráviacimi ťažkosťami a zdravotnými komplikáciami. Mne osobne na súčasnom spôsobe stravovania najviac vyhovuje úplne iný manažment hladu, predtým som jedla oveľa častejšie a oveľa viac, teraz mi stačí jesť menšie množstvá a menej často. A ak sa najesť nestíham alebo nie je kde, nepociťujem to ako hendikep.

Vraj až 40 % ľudí úspešne fungujúcich na PALEO výžive sú bývalí vegetariáni, či dokonca vegáni. Čo sú hlavné motívy vašich klientov, že ich to prestalo baviť fungovať bez mäsa?

Vegetariánmi sú často ľudia, ktorých motivuje snaha o optimalizáciu jedálnička, ľudia ktorí sa o zdravotný vplyv jedla zaujímajú viac ako je bežné. A mnohých následne ich pátranie po vyváženej strave privedie cez vegetariánstvo, bio-, eko, makro-, organic-, raw-, a neviem čo ešte k uprednostňovaniu nutrične najbohatších potravín, čiže ku kvalitnej zelenine a kvalitnému mäsu, domácim vajíčkam, lokálnemu ovociu….

Veľmi často sa u nás na klinike stretávam s ľuďmi, ktorí sa stravujú podobne ako ja, pričom ani nevedia čo znamená slovo paleo a s „paleo diétou“ sa nikdy nestretli.

Prečo podľa vás zdravotnícka organizácia (WHO) stále odporúča prijímať väčšinu energie zo sacharidov a bojuje za nízke hladiny cholesterolu?

To je veľmi komplexná téma a faktorov prečo je to tak je viacero. No predstavte si tú paniku keby teraz zrazu povedali…ups…pomýlili sme sa…ups…nemali sme pravdu. Ale postupne to robia – konzumáciu tukov už tak kategoricky nelimitujú ako v začiatkoch tej novodobej hystérie, keď na trh prišli margaríny a industrializácia monokultúr začínala. Ak sa pozriete na trendy vývoja globálnej obezity a autoimunitných ochorení, niečo na tých novodobých odporúčaniach vyplývajúcich zo súčasnej potravinovej pyramídy zjavne nefunguje. Minimálne to, že v praxi sa podľa tejto pyramídy dokáže riadiť veľmi málo ľudí.

My hľadáme cestu, ktorá je udržateľná, poskytuje subjektívnu satisfakciu, bez nutnosti vedomej a neprestajnej kontroly kalórií, bez nutnosti príliš sa zaoberať jedlom.

Graf vývoja obezity a korelácie s odporúčaniami pre nízkotucnú výživu a nízke hladiny cholesterolu
Graf vývoja obezity a korelácie s odporúčaniami pre nízkotucnú výživu a nízke hladiny cholesterolu

Ak by ste si inak podrobne pozreli tú hlavnú štúdiu o súvislosti medzi konzumáciou tukov a kardiovaskulárnymi ochoreniami, myslím tú štúdiu ktorá sa stala základom pre potravinovú pyramídu a mainstreamové odporúčania, tak táto štúdia nesie asi všetky znaky nerelevantnosti, ktoré vymenoval Sisson vo svojom článku o (ne)dôveryhodnosti štúdií.

Čo sú podľa vás hlavné príčiny faktu, že ľudia sa boja viac tukov ako cukru? Z mojej skúsenosti je pre ľudí vždy viac v pohode zjesť krémeš ako dobrý bravčový bôčik.

Jedna vec je – stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou… ďalšia vec je to, že to znie tak vábivo,  logicky a presvedčivo, že  tukové vankúše na našom bruchu súvisia skôr s masťou ako s cukrom. Dekády propagovaná potravinová pyramída zohrala svoju rolu. Prispôsobili sa jej výrobcovia, inštitúcie, jednotlivci. A obezita spolu s ďalšími chronickými metabolickými ochoreniami zažíva bezprecedentný vrchol. Myslím, že realita preukázala nemožné, dlhodobo vedome obmedzovať množstvo prijatých kalórií pokiaľ nám kolísajúca hladina glykémie a inzulínová rezistencia diktujú jesť každú hodinu a z chuti na „sladké“ sa u mnohých stala priam fyziologická závislosť. Keď mi niekto povie „neviem si predstaviť deň bez každodenných sladkostí“, je to trochu podobné ako keď alkoholik hovorí, že nedokáže prestať piť. Nie je to chyba nejakej pevnej vôle, je to typ závislosti. Netvrdím že sladkosti rovná sa alkohol, len ten princíp ako sa vzdať niečoho z čoho sa vyvinula mentálna a fyziologická závislosť je podobný. K téme závislosti na sladkostiach mi sedí článok a princípy Dr.Lustiga.

A téma cholesterolu? Krásny príklad toho, ako mýty vznikajú a ako si potom žijú vlastný život. Dnes už mnoho lekárov vie, že cholesterol nie je tým strašiakom za akého bol vyhlásený, no takéto silné trendy majú obrovskú zotrvačnosť. Stále k nám prichádzajú pacienti, ktorí sú vystrašení zo zvýšenej hladiny cholesterolu, pričom majú len o niečo viac HDL a LDL majú v norme, rovnako ako triacylglyceroly. A v ruke majú recept na liek, ktorý cholesterol znižuje. 

Aké sú riziká stravovania sa výlučne v PALEO štýle?

Ak nejaké sú, asi vyplývajú len z možného kritického nepochopenia tých najzákladnejších princípov. Každopádne sú štatisticky oveľa menšie ako bežné riziká spojené s tzv. západnou stravou. Podľa skúseností z našej kliniky u každého pacienta prišlo úpravou stravy k merateľnému zlepšeniu zdravotného stavu. Za rizikové považujem, ak niekto fatálne nepochopí podstatu a vrhne sa do nejakého extrémizmu, napríklad si zapamätá zjednodušený záver „glutén=zle“ a začne denne tlačiť bezgluténové chleby a koláče. Už samotný termín „paleo chlieb“ ma trochu vytáča. Zdravým ľuďom hovorím, aby si radšej dali na svadbe a návšteve to, čo im ponúkajú, namiesto hľadania pseudo-náhrad v bežnom živote. Nie som zástancom žiadnych „náhrad“, či už sú to sladidlá typu xylitol, bezkofeínová káva, alebo sójové „mlieko“, či ryžové mlieko.

Môže teda s moderným paleo striktne začať hocikto alebo sú potrebné konzultácie s lekárom a postupné nasadzovanie? Aké sú hlavné problémy prechodu, ktoré vnímate?

Pri troške zdravého rozumu na zmenu stravy lekára nevyhnutne nepotrebujete, najmä ak ste v princípe zdravý. Pri konkrétnych ochoreniach, a ak zmenou stravy chcete maximalizovať jej liečebný účinok, je lepšie poradiť sa o jedálničku na mieru. Aj tú najlepšiu zmenu môže organizmus vnímať ako stres a pokiaľ je zmena stravy príliš razantná, niektorí ľudia môžu citlivo reagovať na súvisiace procesy tejto zmeny – napríklad prispôsobovanie črevnej mikroflóry na zmenené zloženie potravy môžu sprevádzať v úvode hnačky. 

Takže najväčšie riziko je, že vzhľadom na špecifiká zdravotného stavu a/alebo z nepochopenia urobíte nejakú chybu, dostaví sa nejaký neželaný efekt a vy si poviete, že to nefunguje a po dvoch dňoch sa vrátite k predošlej strave. To, čo som popísala je zriedkavé, no deje sa to a v takých prípadoch odporúčam skonzultovať jedálniček s odborníkom, prípadne si dať urobiť aj potrebné lekárske vyšetrenia.

Na záver kritická téma. Na Slovensku viacerých lekárov, ktorý kritizujú bezlepkovú stravu a tvrdo obhajujú celozrnné obilniny. Aký je váš pohľad na túto celozrnnú problematiku a súčasné ponímanie lepku?

Je pravda, že z lepku sa robí strašiak a strašenie vyvoláva paniku a následné čierno-biele zjednodušené vnímanie a nesprávne riešenia. Ako som spomínala, sú ľudia, ktorí sa vrhnú na bezlepkové cestoviny, bezlepkové koláče a podobne. Väčšina týchto náhrad (sú aj výnimky) je však nutrične ďaleko od optimálnych a prirodzených potravín. A čo sa týka celozrnných obilnín, máme stovky prípadov keď pacienti po vylúčení (alebo výraznom obmedzení) akýchkoľvek obilnín spozorovali výraznú zmenu trávenia k lepšiemu, čiže ak má niekto pochybnosti a dôvod zmeniť stravu, najlepšie je, ak si to overí sám na sebe. Viac detailov o lepkovej problematike v článku Dr. Smíškovej.

large-moderne_paleoVašu knihu kúpim v Martinuse, ale kde môžem nájsť aj individuálne poradenstvo, ambulanciu, odborného garanta?

Na Poliklinike Mlynská dolina riešime v súčinnosti s lekármi poradenstvo, individuálnu úpravu stravy aj potrebné vyšetrenia. Takže ak sa chce niekto poradiť alebo dať vyšetriť, stačí sa k nám objednať. Kontakty tu.

Vedeli by ste odporučiť aj ďalších lekárov mimo Bratislavy, ktorí odporúčajú MODERNÉ PALEO?

Radi by sme spolupracovali aj s lekármi mimo BA a ak sa nám ozvú, budeme sa tešiť. Zatiaľ osobne poznám napríklad MUDr. Milana Derca a MUDr. Mariálna Janoša, ktorí pristupujú  k téme zdravia a stravy naozaj komplexne. V Košiciach viem o centre žabiatko, kde sa úspešne venujú poradenstvu pri strave vhodnej pre deti s neurologickými ochoreniami.

 

Zaujal vás obsah tohto blogu a chcete odo mňa dostávať pravidelné inšpirácie pre zlepšovanie životosprávy úplne ZADARMO?

Prihláste sa klikom na odber newslettera a získajte výhody prémiového obsahu a špeciálnych promo kódov Powerlogy.

 

6 Odpovedí

  1. „… prečo aj keď boli presvedčení vegetariáni žijúci na celozrnných potravinách, zrazu jedia radšej slaninu a vajcia.“
    Zeby vyuzitie oboch hemisfer? Striedmost (nezamienat z jednotvarnostou), regionalita, vhodna kombinacia, z pola a nie regalu… alebo starych materi sa opytat…
    Detstvo som prezil z cibulou a slaninou, takze som stastnejsej doby.
    Clovek z piatimi ludovymi ak by sa ocitol v dnesnej dobe, asi by ho trafil slak z tych huncuctiev, a Zaborsky by mohol desatrocia opisovat dobu.
    Podnikatelka roka ta co predava okyslicenu vodu a nie iba z hlupych ci lahostajnych, ale z ludi chorych mamon taha, tak nie je divu. Sedliak by jej to o*** o hlavu a fararko v kazni slovom vycinil.
    A uplne najdolezitejsie? PREZUVAT, NEHLTAT… co sa stravy tyka. Ale najdolezitejsie vzorovat sialenosti a clovek cloveku byt… neriesit tolko rozne ****
    Tvrdi sa ze stredovek bol doba temna, aspon co sa Europy tyka. Zasadne nesuhlasim. Gramotnost nie vzdy znamena i kladny stret z rozumom…

  2. nasi predkovia odvtedy co opustili stromy, t.j. 7 az 12 milionov rokov zili na savanach afriky, kde sa zivili rastlinou a zivocisnou stravou. zrnoviny celorocne konzumovali az poslednych cca osemtisic rokov ked ich zacali pestovat a uskladnovat. stravovanie bolo sezonne a poznamenane obdobiami prebytku a nedostatku, moderne paleo sa vracia stravovacimi navykmi do obdobia pred desattisic rokov dozadu. zmenil sa nas metabolizmus natolko aby mu celorocne konzumovanie obilovin neskodilo?

    1. Strukoviny a obilniny sa podla mn daju , zalezi na tom ake je zdrave crevo, ale najma na ich spracovani, priprave.
      Tam je potreba fermentovat, dlhsie varit, a tak podobne…. Nda sa to jednoznacne odsudit, no ak chceme podporit najlepsie organizmus, tak niektore veci je dobre eliminovat. V tom je Peleao pristup efektivny.

  3. Dušan, ako prvé musím povedať, že si cením kvalitu tvojich článkov. Ako druhé musím povedať, že som chronický mäsožravec, mäso môžem 5 krát do dňa. Ako tretie musím povedať, že žial tento článok odporuje vedeckým poznatkom.

    Dôvod prečo, nájdeš ak si dáš túto frázu do google: google scholar+research relation between meat and cancer a následne klikneš na vedecké články.

    Tiež z toho nie som nadšený. Ale „moderný paleo človek“ by mal vedieť, to, čo už dnes vie každý fajčiar.

    PS: K tejto problematike by sa mali vyjadrovať vedci, nie nejaký mudr. (bez nejakej invektívy)

    1. Sefe dik, ale nerobil by som hned taky zaver.
      Ver tomu, ze poznam tie vsetky studie a aj to co je za tym.
      Opytam sa ta tak len 3 otazky.
      – Riesi sa v studiach konzumacia Grass fed, alebo komercneho masa?
      – Co vsetko popri tom konzumuje skumana skupina a aka je „controll group“ ?
      – Vedci maju sami medzi sebou brutal hadky a kazdy si tam riesi a obhajuje svoju pravdu, takze opat sme len pri tom, ze si kazdy vyberie co mu dava zmysel.

      Cital si moderne paleo? Pristup ku kritickemu a spravnemu vyhodnocovaniu studii, kauzalita versus korealacia atd? Co ak najdeme dalsich xxx studii co tvrdia opak ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tipy na zlepšovanie životosprávy, zdravé a chutné recepty, výnimočné potraviny pre telo aj myseľ

Pridajte sa k viac ako 39 000 odberateľom newslettra a spoznávajte súvislosti vplyvu jedla na váš život.