Bio čokoládové vajcia a podobné akože zdravšie sladkosti. Aká je ich skutočná kvalita a vplyv na správanie nášho dietaťa. Prečitajte si čo som spozoroval a myslím, že nie som jediný rodič.
Nie je Vajce ako Vajce! Hoci by bolo aj z BIO zlata
Veľká Noc je za nami a rozmýšaľ som, aké pozorovanie, či inšpiráciu by som s vami pozdieľal. To, že si človek počas sviatkov dopraje aj sa trošku preje a že si dožičí aj sladkosti, to je všetko v poriadku…
Čo však podľa mňa nie je naozaj v poriadku, sú úskalia BIO sladkostí a v tomto prípade konkrétne vajíčok a potom ich vplyv na správanie detí. Pozor, nejde mi tu o kritizovanie predajcu a nejaký lacný hate! Ide mi o vyjadrenie môjho názoru pre upozornenie na kvalitu zloženia mnohých produktov, ktoré sa tvária zdravo, ale reálne od toho majú dosť ďaleko.
Výrobca a predajca však určite robí najlepšie ako vie a zo svojho pohľadu si asi aj môže obhájiť, že voči bežným sladkostiam, robí lepšie BIO, špaldové, bezlepkové a rôzne iné varianty. Problém je podľa mňa skôr na strane vedomosti a ľahostajnosti nás konzumentov, že naletíme na pekné veci a kúpime ich aj s presvedčením, že sú pre nás zdravé…
Problémom však ostáva realita zloženia a aj realita vplyvu produktu na metabolizmus a naše správanie. V prípade bezlepkového BIO vajca ponchito ma napríklad dostalo, že ide až o 37% mliečnu čokoládu (pričom klasické kinderko má 47%) a nutričného zloženia cukrov sa na eshopoch veľmi ťažko dopátrať…
Ale asi nie som sám, kto si na Veľkú Noc pri BIO vajci pomyslel, že predsa jedno vajíčko a trocha cukru dieťa nezabije. Čo však to nevinné vajce spôsobilo, ma len na vlastnom príklade v rodine utvrdilo v presvedčeniach, že nie je cukor ako cukor.
Skutočný príbeh našej 3 ročnej dcéry a jej správania po degustácii čokoládového BIO vajca
Po pôste od sladkostí a trpezlivom odkladaní čokoládových vajíčok od štvrtku, sa naša Laura po svetení košíkov v sobotu dočkala svojej odmeny.
Avšak naozaj som nečakal, že jedno vajce to len tak nespraví a len s úžasom som sledoval aké z toho plynulo správanie.
Deti, ktoré vedome ešte nekontrolujú svoje emócie voči okoliu, nám tak asi najlepšie ukážu zrkadlo vplyvu množstva cukru a nesprávneho zloženia produktu.
Predstavte si tak situáciu, že dieťa si dá vajíčko a vy si myslíte, že mu dožičíte nech sa poteší. Dieťa sa aj na minútu poteší, ale akonáhle ho zje tak nastaví ruku, že chce ďalšie. Vy samozrejme viete, že dávka cukru je svojim spôsobom jed a aj cítite, že to by bolo veľa…
Emočný mozog dieťaťa začal boj o prežitie.
Naša Laura zrazu na náš údiv začala plakať, hádzať sa o zem, kričať , rumázgať a skúšať všetko pre získanie maximálnej pozornosti a vybojovania si ďalšej dávky, po ktorej mozog začne túžiť.
A nie je to vôbec len o deťoch!
Veľmi dobre si viem aj seba predstaviť, že ak namiesto poriadneho obeda si dám len trochu a potom mi dá niekto skvelú sladkú zmrzlinu so šľahačkou, tak po jednej dávke chcem viac…
A keď to nedostanem, tak mám nervy, búrim sa, bojujem o prežitie a robím všetko aby som dostal svoju dávku.
Myslím, že väčšina z nás už zažila túto situáciu, ktorá len ukazuje, prečo je podľa mňa až na výnimky veeeľmi ťažké kontrolovať množstvo konzumácie sladkých nápojov, džúsov, škrobov a sladkostí. Veď si len spomente, ako ste naposledy pred telkou schrúmali celý balíček orieškov, čipsov, či tyčiniek.
Darmo si povieme, že si dám len jeden kúsok…
V mozgu sa spustí kaskáda biochémie, ktorá vás na jednom kúsku len tak nenechá!
Aj preto sa snažím neustále zdôrazniť, že skôr ako kvantitu v zmysle jedz menej a hýb sa viac, treba riešiť kvalitu potravín a zloženia svojho jedla v zmysle pomerov a formy cukru, tuku a bielkovín. Oveľa ťažšie sa je pri vedomom prežuvaní a jedení prejesť nízkosacharidových jedál ako tých sladkých a vybraného ovocia ako napríklad hrozna.
Opäť sa mi tak v živote ukázalo, že nie je vajce ako vajce!
A napríklad pri tomto vajci z DM som sa len pobavil a zamýšľal, ako by mi mala funkčne prispieť špalda k lepšiemu zloženiu, keď to raz obsahuje bomby kombinácie cukru a tukov.
Moral príbehu a nápady pre lepší rodičovský prístup?
Aby ste ma nebrali ako moralizátora, ktorý doma žije na klíčkoch a trpí fóbiou z cukru, tak mi tu nejde o zakazovanie veľkonočných vajec, ale zamýšľam sa ako to lepšie zvládnuť a hlavne ako aplikovať v rodine návyky.
Tak, aby sme sa zbytočne nedostali do emočných stresov z cukru u našich detí…
Riešenie vidím v prístupe „najdôležitejšie najskôr“ alebo po anglicky „First things First“
Bol som na seba hrdý, ako som s našou Laurou absolvoval oteckovský obed, kde som jej nakrájal domácu slaninu s uhorkou a troškou domáceho kváskového chleba.
Nebojte sa, údenú časť som orezal pre seba, aby ma hneď odporcovia udenín nezavrhli, že toxikujem dieťa :-).
Každopádne som videl, ako sa Laura z chuti dobre najedla a bola spokojná. Po obede sme prišli domov, ponúkol som sľúbený dezert termix alebo obľúbený jogurt s domácim jahodovým džemom a piškótami a na stole bola dokonca aj naša power 70% čokoláda, po ktorej tiež Laura niekedy zatúži.
Viete však čo sa stalo ? Lauru tie sladkosti extra netankovali. Proste obrovský rozdiel, ako keď je nenajedená, príde hlad a siahne po niečom sladkom…
Potom už len ďalšie a iné a na normálne jedlo sa ťažšie presviedča.
Nápad urobiť si vlastné vajcia a spoločne
Alebo som potom vymyslel, že si spravíme vlastné čokoládové vajcia. Pomiešal som kešu krém s kokosom a prelial to vlastnou čokoládou. Robili sme to spoločne a bola sranda… Áno so srandou aj bordel v kuchyni, ale potom tá radosť, keď Laura aj kamoške Anetke ponúkla vlastný výtvor a deti v plnej chuti si dali dve vajíčka.
A bez nasledovných cukrových ošiaľov sa pekne hrali ďalej.
Takto vidím veľký význam vo výchove k iným ako konvenčným a pohodlným návykom. Dôraz na to, aby sme dokázali ako rodičia podržať hranice a pestovať zvyky, že primárne jeme poctivé jedlo a to čoko vajce bude ako dezert po obede.
Osobne si myslím, že výzva v stravovaní u detí a životosprávy v rodinách nie je o tom, že by sme nevedeli čo by bolo zdravšie. Problém je v našej schopnosti zavádzania a udržania návykov a rovnako aj v našej schopnosti čeliť nástrahám a tlaku okolia.
Inšpirácie pre zdravé a plnochutné pohostenie
Na záver pripájam inšpirácie pre kompletné pohostenie, ktoré pravidelne robíme v Powerlogy Space & Coffee. Ak sa človek trochut zorientuje v optimálnych kombináciách a spozná vylešené bezlepkové recepty, tak vidíme, že je možné zostrojitˇriadne delikatesy. Nie je totiž všetka chuť ukrytá v cukre a múke, pečivu a klasických závislostných kombináciách škrobov s tukmi.
Ak máte vaše skúsenosti ako ste si poradili so sladkosťami v rodine, tak ocením vaše zdieľanie v komentoch. Ciest môže byť viac, dôležité je, aby sme sa na nich učili a uberali sa správnym smerom.
Jedna odpoveď
Skvely clanok!
Polovica vajca = cukor
Spalda = lepok
„Bio“ neznamena v tomto pripade absolutne nic ohladne kvality vyzivy… My sme mavali ako deti vajcia varene, klasicke od nasich sliepok z dvora, mama nam ich ozdobila klincekmi, ktore boli ako oci a platok uhorky ako usta. Vykopali sme chren, uvarili sunku z vlastneho prasiatka.