Ako môžeme vedomejším nákupom zlepšiť kvalitu potravín na Slovensku?

Viete si predstaviť, že už len o 10 % uvedomelejšou a zdravšou spotrebou v domácnosti vieme výrazne prispieť k tomu, aby sme mali na Slovensku kvalitnejšie potraviny za lepšiu cenu?

Čo ak by nebolo potrebné čakať na politikov a zásahy štátu, ale zmenili by sme prístup na úrovni jedlotlivca?

Prispeli tak k postupnej zmene, ktorá na konci dňa ovplyvní aj naše myslenie a celú kultúru stravovania pre zdravý život.

Počas leta často podliehame ponuke jedla na cestách, dovolenkách, rodinných stretnutiach a celkovo sa prispôsobujeme nášmu okoliu. Často sa prichytíme v nevedomí, že sme sa prejedli alebo, že nám niečo nesadlo, alebo že jeme len zo strachu o energiu či iných emočných pohnútok.

Zároveň sa v nás pravidelne ozýva interný kritik, naša myseľ, ktorá sa rada porovnáva, hodnotí a svojím spôsobom nie je nikdy spokojná. Takto sa môžeme dostávať do pasce pocitu viny, že aj keď nám jedlo chutilo, tak sme sa opäť zradili, nikdy neschudneme a nezmeníme, čo by sme chceli…

Na dovolenku ideme s predsavzatiami oddychu, obnovy energie a odľahčenia organizmu, no po 3 dňoch sa prichytíme prejedení, unavení a nechce sa nám ani tú knihu prečítať, ako sme si pôvodne zaumienili.

Prečo je to tak? A kde by som začal riešiť problém našej spotreby a rozhodnutí?

Aj keď mnoho ľudí už rieši obaly a ekológiu, najviac ľudí stále rozmýšľa nad tým, ako nakúpiť „dostatok“ potravín, aby sme sa mali hojne, dobre a neboli hladní. A to všetko za čo najlepšiu cenu. Čo je však najlepšia cena, je pre každého z nás niečo iné.

Súčasný problém presýteného trhu nekvalitnými a zdraviu neprospešnými potravinami je podľa mňa práve v tom, že nie sme dostatočne vzdelaní, alebo v danom čase nákupu vedomí (sústredení), aby sme si uvedomili reálnu cenu kvality. Cenu a vybraný systém na Slovensku, ktorý svojím nákupom podporujeme.

Pre naše zdravie a radosť zo života je dôležité si vyjasniť, či vnímate vaše jedlo ako náklad, alebo ako investíciu!

Zároveň si myslím, že z pohľadu návykov a hojnosti kupujeme oveľa viac, ako v skutočnosti potrebujeme. Napríklad aj holistický prístup funkčnej medicíny v súčasnosti jasne zdôrazňuje, že ľudstvo je viac choré z prebytku ako z nedostatku.

Čo ak by sme jedli a nakupovali o niečo vedomejšie?

Na leto som si v tejto oblasti definoval svoj zámer. Chcem nakupovať a konzumovať moje jedlo ešte vedomejšie, bez stresu a mať z neho naozajstnú radosť a energiu bez záťaže.

Verím totiž, že takto vieme na Slovensku najlepšie zmeniť spotrebu a ovplyvniť tak aj dopyt, na ktorý reaguje ponuka v našich obchodoch. Verím, že čim viac poctivých slovenských značiek, výrobcov a výrobkov budeme kupovať a budeme si ochotní za nich aj voči zahraničnej lacnejšej konkurencii priplatiť, tak si tým výrazne pomôžeme.

Verím, že čím viac sa budeme vzdelávať o tom, čo je pre nás optimálne zloženie raňajok, snackov, obeda či večere podľa individuálnych potrieb životného štýlu, tak prídeme na to, že nám v podstate stačí oveľa menej jedla. Menej, ale vo vyššej a komplexnej výživovej hodnote.

• Takto vedomejšie začínam od seba pozorným nákupom len kvalitných potravín podľa mojich štandardov, ktoré nechcem znižovať.
• Takto si tvorím recepty z chladničky aj z toho, čo ostalo po deťochm aby som nevyhadzoval.
• Takto už skoro nejem celý obed, lebo mi stačí jablko a plná lyžica mandľového masla.
• Takto už niekoľko rokov neraňajkujem švédske stoly v hoteloch a vôbec nepodporujem tento prístup.
• Takto si vyberám reštaurácie na úrovni a pokojne sa „sťažujem“, ak zistím, že to robia naozaj pod základné štandardy.
• Takto svoje deti inšpirujem vlastným príkladom, pretože nejem bežne hranolky, langoše a rôzne fastfoody.

A keď už áno, tak to musí stáť za to v rámci lokálneho a zážitkového gurmánstva.

Takto investujem do skutočného jedla, potravín a zdravia viac, ale menej vyhadzujem. Jedlo si viac vážim a v lekárni šetrím. Ak vám môj prístup rezonuje, pozývam vás pridať sa a svojím správaním aj inšpirovať vašu rodinu či okolie. Lebo ak to nespravíte vy, tak kto iný? Adela či Viktor? 😊

V celej našej rodine veríme, že každou voľbou ovplyvňujeme spotrebu na Slovensku.

Učíme to aj našej deti a predstavte si, že aj naši progresívni dedkovia a babky sú v tom s nami. Som veľmi vďační za ich ochotu meniť zauživané vzorce odmeňovania a získavania si lásky lízatkami a rôznymi sladkosťami.

Jednoducho radšej pečieme domáce koláče alebo lepíme „pirohy zo syrom“, ako sa na východe hovorí… Jednoducho chceme a preferujeme kvalitné, farmárske a BIO potraviny bez umelín a kompromisov v chuti.

Osobne bez problémov spravím „reklamu“, že nakupujem na 90 % v Yeme, Svete Bedničiek, Bio Aleji, Farmfoods či v Starom Otcovi. 

S touto víziou som založil aj koncept prírodných a funkčných potravín Powerlogy

Aby sme v Powerlogy tiež čo najviac prispeli k slovenskej zmene prístupu k jedlu. K jedlu, ktoré nie je len obyčajnou kalóriou, ale komplexnou informáciou pre telo a mozog.

Krok po kroku, produkt po produkte, rodinu za rodinou inšpirujeme k postupým malým zmenám.

Namiesto nutely tak už viac ako 10 tisíc rodín preferuje Nougat. Namiesto instantnej Nescafe, už ďalších 10 000 ľudí ochutnalo BIO kávu s maslom a MCT.

Verím, že každý môžeme prispieť, aj keď sa nám niekedy zdá, že to v dnešnom svete nemá význam.

Ono to však význam má! Už len keď nahradíte jednu komerčnú potravinu v rodine na 1 rok slovenskou firmou a poctivým zložením tak prispejete k zmene kultúry stravovania.

Už len o 10 % uvedomelejšou a zdravšou spotrebou v domácnosti vieme výrazne prispieť k tomu, aby nám na Slovensku bolo lepšie.

A tak sa pri najbližšom nákupe alebo výbere jedla na dovolenke skúsme zamyslieť, či nám to naozaj treba a prináša nám to radosť aj zdravú energiu.

Ako gurmán som často cítil pocity viny. Dnes to však vidím inak!

Ako gurmán, pôžitkár a milovník svetovej gastronómie a jedla som sa často dostával do dilemy skromnosť VS pôžitok a radosť zo života.

Keď sa tak pozriem na mladšieho Dušana, často som prežíval pocity viny s dojmom, že sa rozmaznávam a mal by som teraz z dôvodu disciplíny jesť to a to a nejesť hento a tamto.

V podstate si musím priznať, že som fungoval a niekedy aj fungujem na externej motivácii. Jem tak, ako môj rozum diktuje v rámci porovnávania sa a toho, aby som bol „úspešný“!

• Čo ak to však pre radosť a energiu zo života funguje inak?
• Čo ak je naše telo a duša múdrejšia ako mozog?
• Čo ak je práve gurmánčenie a láska k jedlu cesta?
• Čo ak si tak vážim jedlo a prírodu oveľa viac a zároveň si z nej beriem tak akurát?
• Čo ak je v poriadku mať sa rád a dopriať si?
• Čo ak sa práve potom stratí potreba prejedania zo strachu nedostatku v budúcnosti?

Podľa mňa celkom zaujímavé otázky pre hľadanie vašich skutočne pravdivých odpovedí.

Pre príklad len uvediem moje pozorovanie života a porovnania kultúry jedla Španielov či Talianov so Slovákmi.

Myslím, že my fungujeme viac v extrémoch. Jednoducho: celý týždeň sa obmedzujem a šetrím, aby som si cez víkend alebo na dovolenke doprial. Kým španiel si dá pohár-dve vína každý deň, my si dáme radšej 1-2 krát za týždeň, ale poriadne. Rovnako to platí s množstvom aj druhom jedla. Aj nad týmto sa v lete na cestách zamýšľam…

A čo náklady, keď sú kvalitné a prémiové potraviny čím ďalej tým „drahšie“?

Samozrejme, som si vedomý a vdačný, že si možem svojimi schopnosťami zarobiť na veľmi kvalitné a prémiové potraviny. Nie každý má rovnaké možnosti a príjem na zaplatenie pohodlia ako ja.

Na druhej strane myslím si, že aj tak je najdôležitejší základný princíp: jedlo pre nás nemá byť nákladom, ale investíciou.

Investíciou do radosti a energie života. Investíciou do zdravia, ktoré nedefinujem ako stav bez choroby, ale stav vitality a tvorivosti.

Poznám veľa materiálne chudobnejších ľudí, študentov či už východu alebo z Oravy, ktorí aj keď majú menej peňazí, majú aj menej pohodlnosti a viac vzdelania ohľadom životosprávy a kvality jedla.

Vedia si preto urobiť gurmánsku radosť z vlastnych zdrojov, ktoré majú…

V podstate si spomínam na svoje študenstské časy keď som si už na intráku potrpel na mokka kávu z Talianska, kým 90 % okolia si zalievalo 3v1.

Takto sa dá krásne zjednodušiť napríklad tento môj talianskom inšpirovaný gurmánsky recept na hrachovú polievku. Vylepšil som si ju čerstvou ovčiou hrudkou, olivovým olejom, špargľou a kváskovým chlebom kúpeným v „drahých“ Yeme potravinách.

Jednoduchý recept na poctivú hrachovú polievku na slaninke aj s bryndzou a kváskovým chlebom.

Na konci dňa ešte verím, že náš zážitok z jedla je celý aj o spoločnosti, nálade a vďačnosti, s akou si vedome užívame naše jedlo. S radosťou a bez pocitov viny, pretože na konci dňa vnímame, čo je pre naše telo a dušu zdravé a potrebné.

Tak si myslím, že pravé gurmánstvo nie je o prežieraní, ale o láske k jedlu a tiež v spojení s luďmi.

Okúste ho so mnou v mojich receptoch a skúste si napríklad túto polievku, ktorá je super aj na studeno.

Ingrediencie:

• Extra virgin olivový olej v tmavej fľaši (alebo slanina)
• Cesnak a šalotka
• Soľ, čierne korenie a oregano (voliteľne aj trochu čili)
• Hrach
• Špargľa
• Paradajky
• Kozí alebo ovčí syr, prípadne bryndza
• Kváskový chlieb opečený (extra chrumkavý pôžitok)
• Pre gurmánov ešte odporúčam slovenské biele víno Sauvignon, Rizling alebo Veltlínske zelené

Postup je urobiť zo zeleného mladého hrachu, cesnaku a šalotky polievku a jemne ju ručným mixérom rozmixovať. Potom pridať špargľu na 7 minút, aby ostala chrumkavá. A úplne na záver paradajky a syr.

Vybavené! Presné postupy odomňa, prosím, nechcite, lebo ich sám neviem. 😄 Varím od oka a zo srdca, ako to cítim. Nebojte sa a pohrajte sa s tým.

Pre mňa je to krása a radosť ! Prajem vám tak všetkým vedomejšie vychutnávanie jedla s radosťou počas celého leta.

A keď máte chuť podeliť sa o váš pohľad na vedomejšiu spotrebu a lepšiu kvalitu potravín na Slovensku, napíšte do komentov pre vzájomné vzdelávanie.